fb

Deti z 2.C pomáhali spolužiakovi Leovi v jeho ťažkej chorobe

Kategória:

„Pamätám si Lea v 1.triede… V lavici s Julkou. Chcel sedieť iba s ňou a Julka iba s ním. Prečo? Lebo Leo bol do Julky zamilovaný ( Julka do Lea tiež) už od škôlky.

Ja som sa s ním rozprávala v jedálni na obede, keď nás pani vychovávateľka rozsadila chlapec – dievča. Vtedy sme spolu maskovali nezjedené fliačky s kapustou na tanieri tak, aby vyzerali, že sme ich zjedli veľa a mohli tak taniere rýchlo odniesť. Tiež si pamätám, ako nás, dievčatá naháňal Leo s chlapcami v družine na školskom dvore. Nám dievčatám, to akože vadilo.

Zábava s Leom trvala 2 mesiace. Potom už do školy prestal chodiť. My sme si mysleli, že je nachladnutý a že sa k nám po pár dňoch vráti. Neprišiel dlho. Pani učiteľka nám povedala, že Leo je vážne chorý. Vrátil sa ku nám až na konci 1.ročníka na jeden jediný deň a my všetci sme sa na neho veľmi, veľmi tešili.

Celý prvý ročník sme sa mu starali o skrinku, odkladali mu do nej sladkosti z narodeninových osláv. Tiež sme mu kreslili obrázky a posielali do nemocnice s pani učiteľkou. V druhom ročníku sa k nám nevrátil. Stále bol v nemocnici a pani učiteľka povedala, že potrebuje veľmi drahé lieky na vyliečenie. Chceli sme mu všetci pomôcť.

S malou krabičkou sme chodili po triedach a zbierali peniažky na Leove lieky. Prvé peniažky v krabičke boli od nás, boli to naše úspory. Dávid doniesol 2 eurá od zúbkovej víly. Pani učiteľka nám vo všetkom pomáhala.

Aj Leo myslel na nás. Vyrobil pre nás náramky a pre pani učiteľku šatku. Čakali sme na každú správu od Lea…Raz nám pani učiteľka povedala, že nás všetkých Leo pozdravuje a nechce, aby sme za ním plakali. Najprv som nepochopila, myslela som, že príde neskôr. Veď Leo príde za nami trochu neskôr? Mamka mi to potom vysvetlila, že Leo už nepríde, aj keď tu má svoju skrinku a v nej naše výkresy. “

Pani učiteľka píše : „…Veľmi sme dúfali, že všetky vyzbierané peniaze (aj od zúbkovej víly) mu pomôžu. Mal z toho obrovskú radosť. Leov zdravotný stav sa ale začal zo dňa na deň zhoršovať a on to cítil a vedel, že je koniec.

Julke, svojej prvej láske, poslal po svojom bratovi bábiku a prial si, aby po jeho smrti dostali deti jeho hračky, či bicykel. Veľmi si prial, aby sme za ním neplakali, že nás bude ochraňovať.

Vyzbieranie peňazí pre Lea bol úžasný čin detí z 2.C, ktoré všemožne chceli pomôcť svojmu spolužiakovi, aby sa vyliečil a vrátil sa k nim…no nakoniec to dopadlo všetko inak.“

 

List napísala Mgr. Eva Kotayová , pedagóg, Zuzka Balžanková, v šk. roku 2012/2013 žiačka 2. triedy, skutok vykonal kolektív detí, v šk. roku 2012/2013 žiaci 2.triedy, ZŠ Staničná 13, Košice